Utorok, 18. február, 2020 | Meniny má Jaromír

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Fyzik Leonard Mlodinow: Hawking je našťastie pomalý (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Argument je, že tak blbý
a komplikovaný systém, ktorý má produkciu proteínov na jednom mieste a "enhancery" na inom mieste, vedie k tomu, že ak sa poškodí kódovacia DNA, tak bunka zrejme zahynie, ale ak sa poruší len "enhacer", bunky budú žiť, no zvieratko či človek bude mať chorobu a bude trpieť - čiže Tvoj údajný inteligentný a dobrý dizajnér nadizajnoval systém pre utrpenie - to odporuje jeho inteligencii a dobru. Tvoj názor je, že život bol "nadizajnovaný", takže preto hovorím Tvoj dizajn. Angličtina je plná homoným - v tomto prípade je tu myslený iný význam ako kreacionistický. Niektorí ľudia tvrdia, že komunikujú s Aštarom Šeranom - a čo má ako byť? Vieš, čo znamená slovko "takmer" resp. "nearly"? Podľa toho, čo píšeš, asi nie. Nie, Ty si jak vypatlaný, tak Ti to musím znova zopakovať: Čo sa týka múdreho boha - som AGNOSTIK. Nechce sa mi zbytočne čítať 13 strán pravdepodobne prázdnych až klamlivých žvástov - mohol by si hlavné zo 3 vetičky sem napísať? To je isté, že aj Mlodinow občas spraví/povie hlúposť - ale čo hlúpe v tomto článku?
Rudolf Dovičín
<< < ... 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 > >>

čo znamená slovko "takmer"

Slovko "takmer" alebo "nearly" podľa môjho osobného názoru je spojené v kontexte ktorý tu diskutujeme s vierou (podľa možnosti enezabudni lokalizovať vieru/faith vo vtipnom obrázku) ktorú Tvoj obľúbený autor Adam Roman vyjadruje takto: "Domnievam sa, že niet dôvodu a priori vylúčiť možnosť, že život na Zemi vďačí za svoj vznik grandióznej náhode, mimoriadne nepravdepodobnej udalosti."
http://adam.humanisti.sk/?p=47
Nie som si úplne istý či náš skeptik, t.j. stúpenec filoz. smeru založeného na pochybovaní o možnosti hodnoverného poznania, blogger C.W.G.K, by dokázal rozohnať svoje pochybnosti o možnosti hodnoverného poznania pôvodu kódu DNA po vyjadrení takejto domienky, ale matematicky vzaté stúpenci evolucionizmu sa viac krát pokúšali takúto grandióznu náhodu kvantifikovať:
Evolucionista Harold Morowitz na Yale, a neskôr profesor biológie a prírodnej filozofie na George Mason University, odhadoval pravdepodobnosť formovania najmenších a najjednoduchších živých organizmov ako jedna z 10 na 340,000,000 (Morowitz, Harold J.: Entropy for Biologists; s.99; New York: Academic Press; r.1970).
O niekoľko rokov po týchto výpočtoch Morowitza dnes už zosnulý renomovaný evolucionista Carl Sagan vytvoril svoj vlastný odhad pravdepodobnosti, že život by sa mohol vyvinúť na akejkoľvek ľubovoľnej planéte: vyšlo mu číslo jedna z 10 na 2 miliardy (10 na 2 000 000 000; Sagan, Carl, ed., Communications with Extra-terrestrial Intelligence; s.46; Boston, MA: MIT Press; r.1973)!
http://forum.humanisti.sk/view...

Ja mám tendenciu sa skôr prikláňať na stranu frnacúzskeho matematika čo má po sebe pomenovaný kráter na mesiaci, ten tvrdil že "Fenomén (al. udalosť) s veľmi nízkou pravdepodobnosťou sa nikdy nevyskytne."
http://sk.wikipedia.org/wiki/%...
Niektorí teda tvrdia, že v matematike evolučná teória odporuje Borelovmu zákonu podľa ktorého udalosti s pravdepodobnosťou v "kozmickej" mierke 10 na 50-u sa jednoducho nestanú.
Ja si netrúfam odhadnúť či grandiózna náhoda, mimoriadne nepravdepodobná udalosť zapadá do intervalu kozmickej mierky, ale uvedené 2 pokusy evolucionistov spomínajú teda 10 na 340,000,000 až 2 000 000 000. Kreacionistu Meyera s jeho podpisom v bunke budem radšej spomínať len okrajovo (Pravdepodobnosť vyprodukovania potrebných proteínov pre fungovanie minimálne zložitej bunky je odhadovaná na cca 1 z 10 na 41000), toho môžeme pre jeho kreacionizmus a priori diskvalifikovať (aj keď sa zdá že jeho viera v možnosť evolučného vzniku života je, a to úplne v kozmickej mierke, väčšia ako u samotných evolucionistov).
http://books.google.no/books?i...

Na margo Chestertona asi vetička “Ak ľudia stratia vieru v Boha, neurobí ich to veriacimi v nič, naopak, začnú veriť čomukoľvek.“ je asi najhodnejšia Tvojho zapamätania, možno Ti pomôže ako agnostikovi zaregistrovať ďalší možný dôvod prečo niekto vymýšľa teóriu pansmermie, t.j. v Tvojom ponímaní prečo "človek, [inak] aj veľmi múdry, niekedy spraví/povie nejakú hlúposť."

Možno presne to bude mať "čosi" dočinenia aj s ďalšou otázkou, "čo je hlúpe v tomto článku". Ono všetky tie pokusy scientizmu "vedecky" vysvetliť vznik niečoho sa končia tým že tie nešťastné počiatky sa nejako strácajú v hmle.
 

Citáty názorov hocikoho nie sú argumenty

K Morowitzovi, Saganovi či Meyerovi:
Ak neviem, ako asi vyzeral prvý život/replikant, odhadovať pravdepodobnosť jeho vzniku nemôžem vôbec nijako. (To je akoby som chcel odhadovať pravdepodobnosť 5. ceny v lote a pritom by som vôbec netušil, aké čísla na ňu treba uhádnuť.)
(Inak, pre druhý raz prosím nedávať odkazy na odkazy na kreacionistických vypatlnacov, ale priamo výpočty alebo aspoň odkazy na výpočty.)

K Chestertonovmu "Ak ľudia stratia vieru v Boha, neurobí ich to veriacimi v nič, naopak, začnú veriť čomukoľvek" - je to hlúposť, pretože je mnoho ľudí, ktorí neveria v žiadneho boha a pritom sú skutoční skeptici. (Neviem vôbec, či vieš, kto je to skeptik.)

Svet sa má tak, že nič o ňom nedokážeme povedať so 100% istotou. Vyplýva to z podstaty našej mysle - nie je v nej nič, čo predtým neprešlo zmyslami - a tie si nedokážeme nijako zabezpečiť proti klamom.
Ďalšia vec je, že históriu nedokážeme presne reprodukovať zo stavu súčasnosti - stopy miznú, pretože svet sa neustále pretvára.
No, ale verím tomu, že sa nájdu pravdepodobné scenáre vzniku života, aj keď dnes ich ešte nemáme - veď dnes nedokážeme poriadne simulovať ani najjednoduchšie molekuly: napr. vody, sme len na úplnom začiatku vývoja počítačov. Ani potom samozrejme nebudeme vedieť naisto, ako sa dostal na Zem život - z 2 vyššie spomínaných dôvodov. Tiež sa, žiaľ, obávam, že vypatlanci typu kreacionisti budú jestvovať aj potom - pretože takí úbožiaci budú asi vždy, čo sa nedokážu s mieriť s ľahostajnosťou Vesmíru voči nim.
 

Ako asi vyzeral prvý život/replikant

sa dá dočítať v odbornej literatúre ako napr. New Scientist:
"odborná literatúra uvádza predpoklad zložitosti prvej živej bunky na základe pokusov s baktériou mycoplasma genitalium, ktorá má zo živých organizmov najmenší známy genóm dĺžky 482 génov pozostávajúcich z 580 070 bázových párov. Navyše keďže mykoplazma nemá bunkové steny a ďalšie bunkové organely potrebné pre replikáciu, môže prežiť len vďaka parazitovaniu v zložitejších organizmoch. Napr. z ľudského urogologického traktu či respiračného systému dokáže čerpať mnohé živiny ktoré nie je schopná vyrobiť si sama. Podľa vedeckého časopisu New Scientist "niet pochybností o tom, že spoločný predok obsahoval DNA, RNA, bielkoviny, univerzálny genetický kód, ribozómy („fabriky“ na produkciu bielkovín), ATP a enzýmy na tvorbu ATP. Detailný mechanizmus na čítanie DNA a konverziu génov na bielkoviny bol taktiež prítomný. V krátkosti, spoločný predok všetkého života vyzeral podobne ako dnešná moderná bunka."
http://sk.wikipedia.org/wiki/I...
Was our oldest ancestor a proton-powered rock?
http://www.newscientist.com/ar...
Taking life to bits
http://www.newscientist.com/ar...
Na základe toho sa potom dá napr. odhadovať pravdepodobnosť vzniku funkčného proteínu - zlúčeniny aminokyselín poskladanej náhodnými interakciami v "prebiotickej polievke", a pravdepodobnosti vyprodukovania všetkých funkčných proteínov potebných pre fungovanie tzv. minimálne zložitej bunky, tak ako sa o to pokúša napr. Meyer (Signature in the cell, s.213) na základe prác Douglasa Axeho, atď. s uvedením všetkých predpokladov ako nezohľadnenie pravdepodobnosti výskytu samotnej udalosti samoposkladania sa základných stavebných kameňov (aminokyselín resp. nukleových báz, fosfátov a cukrov) v prebiotickej polievke a porovnaním s inými štúdiami uvažujúcimi o.i. s extrémne priaznivými prebiotickými podmienkami, maximálne rýchlymi reakciami medzi chemickými zložkami proteínov, DNA a RNA, a pod..
Taktiež spomína prácu P.T.Mora podľa ktorého štatistické pokusy vysvetlenia pôvodu života nie sú nápomocné pretože odkazom na nekonečne dlhý časový interval sa dá tvrdiť čokoľvek [bez toho aby sa také tvrdenie dalo vedecky experimentálne dokázať]. ("Using such logic, however, we can prove anything. ...the probability is so low that for practical purposes infinite time must elapse for the occurrence of an event, statistical explanation is not helpful.")
http://www.nature.com/nature/j...
 

(NewScientist nie je odborná literatúra)

Najmenší teraz žijúci organizmus s genómom sa vôbec nijako nemusí podobať na prvého replikanta - môže mať za sebou obrovský kus vývoja.

Zvlášť v tomto prípade, keď ide o parazita, o ktorých je známe, že mutácie v nich vedú k výraznej redukcii DNA.

No a to - že štatistické pokusy vysvetlenia pôvodu či (ne)pravdepodobnosti vzniku života bez toho, že by som vedel, z čoho asi pozostával prvý replikant, je úplná blbosť - ja tvrdím neustále.
 

kus vývoja replikanta

A práve takým vetám ako napr. tejto "Najmenší teraz žijúci organizmus s genómom sa vôbec nijako nemusí podobať na prvého replikanta - môže mať za sebou obrovský kus vývoja" je dosť ťažké rozumieť, lebo ak ten replikant bol naozaj prvý, ako sa mohol vyvýjať keď sa pred tým nereplikoval."" Musel byť alebo večný až sa nepremenil na "prvého relikanta" alebo celý jeho vývoj s jaho zánikom zanikol tiež.
Problematickou sa javí aj ďalšia speciácia prvého replikanta.
"Britský bakteriológ Alan H. Linton hľadal dôkaz pre speciáciu a v r. 2001 prišiel k záveru: Kde je experimentálny dôkaz? V literatúre ktorá prehlasuje že jeden druh evolvoval na iný žiadny neexistuje. Baktéria, najjednoduchšia forma nezávislého života, je ideálnym objektom na takýto druh štúdií, keďže má reprodukčný čas od 20 do 30 minút a nové populácie sú tvorené už po 18 hodinách. Ale ani po 150rokoch vedy-bakteriológie nejestvuje dôkaz že by jeden druh baktérie sa zmenil na iný... Keďže nemáme dôkaz zmien druhov z najjednoduchších foriem jednobunkového života nie je prekvapujúcim ani to že nemáme ani dôkaz evolúcie z prokarzotickej (t.j. bakteriálnej) bunky na eukaryotickú (t.j. rastliny a živočíchy), nieto ešte na celé skupiny vyšších mnohobunkových organizmov."
 

To, že Ty niečomu jednoduchému

až triviálnemu, nerozumieš, vôbec neznamená, že je tomu "dosť ťažké rozumieť".

Čo nechápeš na tom, že PRVÝ replikant už DNES nejestuvje? Takže čokoľvek žijúce je DNES sa na neho nepodobá, lebo je to už oveľa zložitejšie?

Prečítaj si niečo o Lenski-ho pokuse http://myxo.css.msu.edu/ecoli/
Vznik nových druhov sa pozoruje aj inde, napr.: http://TalkOrigins.org/indexcc...
 

PRVÝ replikant už DNES nejestuvje?

Nechápem na tom niekoľko vecí:
1. Odkiaľ to môžeš vedieť
2. Ak prvý replikant neexistuje, ako sa môže považovať za spoločného predka všetkého života, lebo ak sa prestal replikovať, potom dnešný život by z neho nemohol pochádzať, a ak je spoločným predkom, potom to znamená že aj súčasný život z neho pochádza a teda prvý replikant existuje nespočetne krát replikovaný až do súčasnej podoby. Ak sa nejako (z)menil, potom by ma zaujímalo na základe akého vedeckého bádania možno existenciu tejto zmeny potvrdiť.
3. Nerozumiem ako môže mať prvý replikant za sebou "obrovský kus vývoja". Ak som už napísal, to by musel byť večný až do spustenia mechanizmu replikácie jedine po ktorom by si mohol dovoliť zaniknúť.
4. Nerozumiem prečo je rozpor medzi tvrdením v časopise New scientist že v prvom replikantovi bol podľa nich prítomný "Detailný mechanizmus na čítanie DNA a konverziu génov na bielkoviny. V krátkosti, spoločný predok všetkého života vyzeral podobne ako dnešná moderná bunka." a Tvojim tvrdením a prečo sú jeho autori a peer-review oponenti oproti Tebe takí hlúpi.

Neviem čo si mám prečítať o Lenskom pokuse. Je tam kopec materiálu v ktorom sa je ťažké orientovať a neviem aký argument z neho chceš predostrieť.

O vzniku nových druhov uvedených v TalkOrigins archíve možno povedať len toľko že sú to izolované tvrdenia bez jediného článku dostupného na internete ktorý by pojednával o metodológii na základe autori vyhlásení dospeli k svojim záverom (jediné ponúkané vysvetlenie sú dosť vágne slová "Genetic analysis shows" ktoré čitateľ môže akurát tak prijať slepou vierou bez možnosti posúdenia danej metódy). Tvrdenia sú v priamom rozpore s názorom prezentovaným v dostupnom dokumente (DOI: 10.1126/science.6107993) že "The central question of the Chicago conference was whether the mechanisms underlying microevolution can be extrapolated to explain the phenomena of macroevolution . . . the answer can be given as a clear, No."
http://www.0095.info/en/index_...
 

1. Odhadujem to z toho, že sa nenašiel.

2. a 3. Neviem, či si taký hlúpy alebo sa len tak tváriš. Predstav si prvého replikanta A, ten vytvorí kópie, po istom čase vznikne trochu INÁ funkčná kópia B, tá vytvorí zase mnoho svojich kópií, z A vznikne POZMENENÁ kópia C, z B ďalšia D...
Nakoniec máme rôzne proto-organizmy A, B, C, D, ... X, Y, Z, ...
Príde nejaká zmena v ekosystéme a napr. A, B, C, K, T, V vyhynú.
Ostatné sú pokračovateľmi života.
Čo je na tom divné, že A už nejestvuje, ale D, E, F... a iné jestvujú?
Potom nasleduje ďalší vývin a po čase zase nejaká vážna zmena na Zemi, ... atď.
Tie jednoduché už nejestvujú, pretože neboli schopné prežiť jednu z mnohých rýchlych zmien podmienok na Zemi.

Keď sa niečo ZMENÍ, tak to je INÁ vec, ako bola tá pôvodná. Veď to je primitívna a jasná skutočnosť, ktorú nikomu inému okrem Teba netreba vysvetľovať.

4. New Scientist NIE JE peer-reviewed. http://en.WikiPedia.org/wiki/R...

Prečo zase sprosto klameš o TalkOrigin.org? Ti riadne musia ničiť Tvoj kreacionistický primitivizmus, však?

Beheregaray & Sunnucks 2001: http://PubMed.gov/11903897
Bordenstein & Werren 1997: http://Genetics.org/content/14...
Brown http://Ensatina.net/FILES/ensa...
Byrne & Nichols 1999: http://Nature.com/hdy/journal/...
de Wet 1971: http://JStor.org/stable/10.230...
Fanello & al. 2003: http://PubMed.gov/12752657
Filchak & al. 2000: http://PubMed.gov/11048719
Irwin & al. 2001: http://Nature.com/nature/journ...
Irwin & al. 2005: http://ScienceMag.org/content/...
Lehmann & al. 2003: http://JHered.OxfordJournals.o...
Macnair 1989: http://dx.DOI.org/10.1111/j.10...
Murgia & al. 2006: http://Pritch.BSD.UChicago.edu...
Van Valen & Maiorana 1991: http://dl.DropBox.com/u/183101...
Wake 1997: http://PNAS.org/content/94/15/...
Whitehouse 2001: http://news.BBC.co.uk/2/hi/sci...
Zimmer 2006: http://ScienceBlogs.com/loom/2...
Tu máš celú knižku: http://NAP.edu/openbook.php?is...
Aj tu je niečo: http://TalkOrigins.org/faqs/sp...

Tie vety sú vytrhnuté z kontextu: http://answers.Yahoo.com/quest...
 

Postoj pštrosa

Add. "3. Neviem, či si taký hlúpy alebo sa len tak tváriš." Túto otázku Ti musím vrátiť. Ak si pozorne prečítaš o čom je bod 3: "3. Nerozumiem ako môže mať prvý replikant za sebou "obrovský kus vývoja". Ak som už napísal, to by musel byť večný až do spustenia mechanizmu replikácie jedine po ktorom by si mohol dovoliť zaniknúť." a taktiež niečo o intelektuálnej poctivosti, potom Ti iste neujde že Tvoja odpoveď sa zaoberá výhradne obdobím prvého replikanta po spustení mechanizmu replikácie (akoby spadol z neba) ale k obdobiu kedy malo dôjsť k "obrovskému kusu vývoja" pred sfunkčnením tohoto mechanizmu zastáva veľmi pštrosí postoj.
 

Zrejme nerozumieš primitívnym súvetiam:

"Najmenší teraz žijúci organizmus s genómom sa vôbec nijako nemusí podobať na prvého replikanta - môže mať za sebou obrovský kus vývoja."

V tejto vete hovorím, že TERAJŠÍ najmenší/najjednoduchší organizmus s genómom sa (takmer) nijako nemusí podobať na prvého replikanta, pretože (TERAJŠÍ najmenší/najjednoduchší organizmus s genómom) už môže mať za sebou obrovský kus vývoja.
 

Tajný kreacionista?

To áno, najmenší teraz žijúci organizmus určite má za sebou kus vývoja, ale podľa všetkého nanajvýš takého ktorý si ďalej opísal ako: "Zvlášť v tomto prípade, keď ide o parazita, o ktorých je známe, že mutácie v nich vedú k výraznej redukcii DNA."

T.j. svojimi slovami dokazuješ to isté čo "kreacionistický primitivizmus", že vývoj môže DNA redukovať, na čo oni poukazujú s poznámkou že evolucionisti si pletú pojem adaptácie vychádzajúcej z existujúcej DNA (ktorej pôvod nedokáže vývojová teória vysvetliť, viď napr. “Ako nerozumné atómy dokázali napísať svoj vlastný softvér? To nikto nevie. Nie je známy žiadny fyzikálny zákon podľa ktorého by bolo možné vytvoriť informáciu z ničoho”) a v rámci existujúcich biologických štruktúr s makroevolúciou, t.j. vývojom "od mikróbu po biológa " ktorý si vyžaduje tvorbu nových orgánov a štruktúr. Tomu ostatnému v angličtine hovoria "incipiency problem", t.j. problém vzniku nových štruktúr a orgánov: "Vyvýjajúce sa orgány by museli začínať svoju existenciu ako vynárajúce sa nepoužiteľné štruktúry, a pretože sú to nefunkčné konglomeráty hmoty, neposkytujú žiadnu selektívnu výhodu [pre prírodný výber ktorý by ich tak mal eliminovať]". Na tento nedostatok evolučnej teórie poukazovali už počas Darwinovho života napr. hardvardský profesor botaniky A. Gray a anglický biológ St.G. Mivart. Darwin na túto kritiku reagoval vo svojej 6.edícii "O pôvode druhov" ukážkovým argumentom non sequitur.
http://en.wikipedia.org/wiki/N...
http://sk.wikipedia.org/wiki/I...
Ak si si dôkladne prečital moju citovanú vetu od britského bakteriológa Alan H. Lintona, určite Ti neušlo čo sa tam píše: "Keďže nemáme dôkaz zmien druhov z najjednoduchších foriem jednobunkového života nie je prekvapujúcim ani to že nemáme ani dôkaz evolúcie z prokarzotickej (t.j. bakteriálnej) bunky na eukaryotickú (t.j. rastliny a živočíchy), nieto ešte na celé skupiny vyšších mnohobunkových organizmov."
Prosím aby si vysvetlil či v Tvojich odkazoch sa dôkaz o pozorovanej zmene z jednobunkového života na zložitejší alebo z prokarzotickej (t.j. bakteriálnej) bunky na eukaryotickú nachádza.
Ja som našiel len dohady naznačujúce nemakroevučné zmeny, viď napr.:
http://ensatina.net/FILES/ensa...
 

To, že sa DNA môže

redukovať, neznamená, že sa vždy musí len redukovať.

MÔCŤ a MUSIEŤ sú totiž slovká s úplne iným významom.

Paraziticky žije len malá časť druhov organizmov.

Ten Tvoj blbý citát som Ti už vyvrátil na Wikipedii. Atómy softvér nenapísali, "píše" ho prostredie vnútrobunkové (mutácie) a mimobunkové (časť selekcie).

Áno, nové orgány vznikajú z iných funkčných celkov. Veď si všimni, Ty simpleton, čo majú stavovce rôzne? Veď všetky orgány majú prakticky rovnaké! Nový orgán nevznikne len tak, zo dňa na deň.

Napr. prepínače génov pre vývoj plutvy rýb fungujú aj u cicavcov pre vývoj končatiny: http://DF.sk/tema/prepinace-pr...

Linton klame. Dôkaz je napr. v chloroplastoch a mitochondriách: http://bio.sunyorange.edu/upda...
 

Add. primitívne súvetia

"Najmenší teraz žijúci organizmus s genómom sa vôbec nijako nemusí podobať na prvého replikanta - môže mať za sebou obrovský kus vývoja."
FYI
Ak by si si prečítal pravidlá Wikipédie o encyklopedickom štýle dozvedel by si sa že písať "primitívne súvetia" štýlom v ktorom druhá časť súvetia sa môže rovnako viazať na rôzne veci nie je najšťastnejšie. "môže mať za sebou obrovský kus vývoja" sa dá chápať rovnako vo vzťahu k najmenšiemu teraz žijúci organizmu s genómom ako aj k prvému replikantovi. Jednoznačnejšie primitívne súvetie by bolo asi takéto:
"Najmenší teraz žijúci organizmus s genómom môže mať za sebou obrovský kus vývoja, a preto sa vôbec nijako nemusí podobať na prvého replikanta."
 

Z kontextu je to každému jasné,

len blbému kreacionistovi napadne blbá (ne)možnosť.
 

blbá (ne)možnosť.

Znamená to že veríš v blbú nemožnosť, t.j. že prvý replikant bol večný a nijako nemal za sebou "kus vývoja", ale spadol z neba už hotový tak ako bol?

Napriek Tvojim invektívam a môjmu počiatočnému nepochopeniu Tvojho primitívneho súvetia považujem moju otázku za plne legitímnu:

"Nerozumiem ako môže mať prvý replikant za sebou "obrovský kus vývoja". Ak som už napísal, to by musel byť večný až do spustenia mechanizmu replikácie jedine po ktorom by si mohol dovoliť zaniknúť." Aj keď po tomto ozrejmení Tvojho postoja zrejme vychádza najavo že neveríš že 1.replikant za sebou mal "kus vývoja", potom asi ostáva veriť v alternatívu že spadol z neba?

Ja len zosumarizujem že došlo nezhode medzi Tvojim postojom (čokoľvek žijúce DNES sa na [1.replikanta] nepodobá) a postojom v Scientific American (SA), podľa SA 1.replikant "vyzeral ako dnešná moderná bunka", t.j. obsahoval už: "DNA, RNA, bielkoviny, univerzálny genetický kód, ribozómy („fabriky“ na produkciu bielkovín), ATP a enzýmy na tvorbu ATP, detailný mechanizmus na čítanie DNA a konverziu génov na bielkoviny".

Ak som Ťa správne pochopil, do tohoto momentu spustenia replikácie ktorý v SA viažu na DNA a mechanizmus na jeho čítanie atď., navrhuješ veriť v niečo iné ako to čo by sa podobalo dnešnej modernej bunke, konkrétne v niečo domyslené a nepozorované, t.j. podľa vtipného obrázku skončiť vo vývojovom diagrame "faith". (GET AN IDEA: PRVÝ replikant už DNES nejestuvje, takže čokoľvek žijúce DNES sa na neho nepodobá, lebo je to už oveľa zložitejšie. DOES THE EVIDENCE SUPPORT THE IDEA?- EVIDENCE: "Odhadujem to z toho, že sa nenašiel").
http://dl.dropbox.com/u/496720...
Možné závery:
A. Ak sa nenašiel (hoci fosílne záznamy vyhynutých druhov existujú), tak určite existoval. Ak vedel byť večný (AKO?) až do spustenia mechanizmu replikácie, čo ho potom "vyradilo" z existencie?
B. Ak sa nenašiel, tak sa o jeho existencii nedá povedať nič, dá sa v neho len veriť.
http://dl.dropbox.com/u/496720...

Do pozornosti dávam výrok sira Keitha, podľa ktorého "Teória samotnej evolúcie nie je univerzálne prijímaná preto že by ju bolo možné dokázať logicky koherentnými pravdivými dôkazmi, ale preto, že jej jediná alternatíva, špeciálne stvorenie, je jasne neuveriteľná." a Sokratov princíp "choď za argumentmi kam ŤA povedú".
Vieru v existenciu hypotetického predreplikanta (t.j. replikanta ktorý mal iný replikujúci mechanizmus ako dnešná moderná bunka) možno porovnať s vierou v existenciu čajníka obiehajúceho okolo Pluta:
As my colleague, the physical chemist Peter Atkins, puts it, we must be equally agnostic about the theory that there is a teapot in orbit around the planet Pluto. We can't disprove it. But that doesn't mean the theory that there is a teapot is on level terms with the theory that there isn't.
 

Nie, neznamená to vôbec to,

že prvý replikant bol večný.
Pokusy ukazujú, že organické molekuly vznikali v počiatku Slnečnej sústavy ľahko: http://DF.sk/tema/in-early-sol...
Nielen pokusy, ale aj POZOROVANIA ukazujú, že ZLOŽITÉ organické molekuly sú bežné vo Vesmíre: http://DF.sk/tema/zlozite-orga...

ScientificAmerican je populárny plátok, ktorý občas tára nezmysly.

Prvý replikant nebol založený na DNA.
 

plátok, ktorý občas tára nezmysly

Takých plátkov čo občas tárajú nezmysly bude asi viacej, jeden taký z ktorého sú aj niektoré Tvoje štúdie v r. 1878 priniesol správu o objavení novej planéty Vulcan, vtedy si vedci nevedeli vysvetliť zakrivenie obežnej dráhy Merkúru a tak si domysleli nepozorovanú planétu ktorá túto dráhu mala ovplyvňovať. Po zverejnení Einsteinovej teórie relativity sa Vulcan stal nepotrebným. Možno podobný osud stretne aj Tvojho predreplikanta?
http://www.nature.com/nature/j...

Na čom bol teda založený prvý replikant, to nám neprezradíš? Mal by si to asi tým zo Scientific American vytmaviť, aby sa spamätali a aktualizovali si svoje vedemosti o 1.replikantovi v súlade s Tvojim výskumom.
U nás máme náboženskú slobodu, a ak chceš veriť hoci aj v existenciu 1.replikanta ktorý nebol založený na DNA nikto Ti v tom určite nebude brániť. Len taká viera sa potom nedá prezentovať ako vedecký pozitivizmus, t.j. názor že vychádzať môžem len z toho čo bolo objektívne dokázané.

Inak organické molekuly a mechanizmus replikácie bude asi mierne rozdiel, dúfam aspoň že sa Ti ho podarilo zachytiť.

Určite že pre niektorých sú ZLOŽITÉ organické molekuly vo Vesmíre bežné, napr. pre objaviteľa DNA v jeho hypotéze pansmermie ktorú si označil za "nič neriešiacu hlúposť": "we have considered Directed Panspermia, the theory that organisms were deliberately transmitted to the earth by intelligent beings on another planet. We conclude that it is possible that life reached the earth in this way, but that the scientific evidence is inadequate at the present time to say anything about the probability."
 

Neprezradím, pretože to neviem.

Ale je to najpravdepodobnejšia možnosť. Pretože molekuly sa spájajú prirodzene.

Ty nedokážeš zodpovedať na otázku, ktorá vychádza z TVOJHO argumentu:

PRESNE ako a podľa čoho nadizajnoval Tvoj údajný dizajnér život?
A kto, kedy a DO DETAILOV ako nadizajnoval Tvojho iluzórneho Dizajnéra (volajme ho Meta-Dizajnér)?
Kto a PODROBNE ako nadizajnoval Tohto fiktívneho Meta-Dizajnéra (nech sa volá Meta-Meta-Dizajnér)?
A kto a DÔKLADNE ako predtým nadizajnoval absurdného Meta-Meta-Dizajnéra (dajme mu meno Meta-Meta-Meta-Dizajnér)?
A kto a PRECÍZNE ako nadizajnoval Tohto mysleného Meta-Meta-Meta-Dizajnér (nazvime ho Meta-Meta-Meta-Meta-Dizajnér)?
...
 

molekuly sa spájajú prirodzene

Nezdá sa že by to bolo v súlade so samotným Tebou citovaným textom:
Pro chemickou tvorbu ATP se nenašel jediný důkaz.
http://www.osel.cz/popisek.php...
Protonový gradient je tedy nepostradatelný k výrobě energie, pohyb a uchování vnitrobuněčného prostředí, což jsou dovednosti, bez kterých se život neobejde.

Zdroje energie pro replikaci a růst: Využití protonového gradientu není vynález poslední doby. Ve skutečnosti ho používají obě základní větve stromu života bakterie i archea. Obě využívají protonové pumpy a tvoří ATP pomocí podobného proteinu.
Bez membrán to prostě nejde!
Keď si to tak zoberieš, to je presne to čo tvrdí kreacionista McIntosh:
Pokles entropie je možný, ale len ak sú prítomné [molekulárne] (nano)stroje ktoré dodávajú napr. voľnú Gibbsovu energiu špecifickým spôsobom:
he refers to photosynthesis as to process that again requires functional machine (biological mini-factory) for which he holds the leaf containing photosynthetic membranes and organelles as a whole capable to raise locally a Gibbs free energy, thus effectively catalyzing the chemical reaction and enabling photosynthesis to happen.
http://en.wikipedia.org/w/inde...
Bez nanostrojov "to prostě nejde!" - Zdá sa že sa oba tábory zhodnú.
He argues that if, for example, guanine and cytosine, i.e. nucleotides paired in DNA, would be placed in a Petri dish, they would refrain from bonding together as there is no machine (such as Molecular tweezer) to provide a free energy in a specific way to enable that bond to take place.
Inak so svojou vetou "Ale je to najpravdepodobnejšia možnosť." si sa dostal aj do rozporu s Tvojim obľúbeným Adamom Romanom, ak som toho dobre pochopil, ten priznáva že molekuly sa až tak prirodzene nespájajú:
Domnievam sa, že niet dôvodu a priori vylúčiť možnosť, že život na Zemi vďačí za svoj vznik grandióznej náhode, mimoriadne nepravdepodobnej udalosti.
Ten je na rozdiel od Teba aspoň čestný.
 

Koľkokrát Ti treba zopakovať,

že citát NIE JE argument?

Argumenty sú len FAKTY, nie blbé rečičky.

Veď Ty si ten článok ani nečítal! (Alebo nerozumieš písanému textu - alebo nechceš/nedokážeš rozumieť) Pokles entropie v tom systéme pochádza práve z energie z toho "kameňa", z gejzírov.

http://Google.com/search?q=RNA...

Adam Roman v tej vete NEPRIZNÁVA, ale PRIPÚŠŤA - medzi týmito slovkami je "nebotyčný" rozdiel.
Skeptik (ktorým sa tiež snažím byť) totiž pripúšťa všetko, aj jestvovanie Tvojho ultradebilného pseudo-bôžika typu Jahve - je to úplný opak vypatlanca ako ste Vy, fundamentalisti - takže si zrejme niečo také ani nedokážeš predstaviť, však?
 

<< < ... 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME