Prečo Ivetta Macejková na Súdnej rade pohorela | Martin Hanus

poslal(a): MartinFotoPotocny , do rubriky politika, odvtedy uplynulo: 8 dní  

postoj.sk Jedna paralelná udalosť sa obhajobe Kočnera nemohla zďaleka vyrovnať mierou pozornosti, no mierou významu ho presahovala: 18-členná Súdna rada včera 7 hodín rozhodovala o novej predsedníčke Najvyššieho súdu a spomedzi troch kandidátov, Ivetty Macejkovej, Jany Bajánkovej a Sone Mesiarkinovej, si nevybrala nikoho. Včerajšia Súdna rada tak priniesla hneď 3 pozitívne správy. Tou 1.správou je civilizačný posun za jedno desaťročie (2009 – 2019). Začnem osobnou spomienkou: prvýkrát som bol na zasadnutí Súdnej rady pred 10 rokmi, keď sa Štefan Harabin pred preplnenou a vzrušenou sálou ako v divadle katapultoval z postu ministra spravodlivosti na post šéfa Najvyššieho súdu. Súdna rada bola zložená na jeho obraz, 15 členov hlasovalo za jeho zvolenie, jeho jediná protikandidátka Eva Babiaková nezískala ani hlas. To boli len počty, oveľa horšia bola tá dusivá atmosféra a pohľad na väčšinu nemých tvárí členov Súdnej rady – nielen publikum, ale aj oni sami si uvedomovali, že nie sú žiadnym vrcholným samosprávnym orgánom slovenského súdnictva, ale len nástrojom moci a pomsty jedného muža. Štefan Harabin tu mal svoje pušky, Gabrielu Šimonovú, Máriu Usačevovú, Annu Markovú a Helenu Kožíkovú, ktoré boli schopné podujať sa na akúkoľvek špinavú prácu. Táto rola čističky pripadla počas onoho júnového dňa spred 10 rokov na smutne známu Helenu Kožíkovú: Evy Babiakovej sa opýtala, či je naozaj pravda, že má vážne problémy s alkoholom. V sále to zašumelo, Kožíková sa vzápätí rozhorčila nad rozhorčenými, novinárom vyčítala, prečo toľko píšu proti Harabinovi, ale takúto základnú informáciu o jeho protikandidátke si nezistili. Ako komparzistka sa následne ozvala aj Daniela Švecová, ktorá sa Harabina opýtala, ako priestorovo zabezpečí Najvyšší súd. Kým on odpovedal očierňovaním svojho predchodcu Karabina, ona prikyvovala, jej úloha bola splnená. Včerajšie zasadnutie ukázalo, že po desiatich rokoch možno hovoriť o civilizačnom pokroku: v Súdnej rade síce ešte ďalej sedia nemé tváre, ktoré plnia želanie niekoho v pozadí, ale už tam nesedia hrmotní ľudia s morálnou výbavou Kožíkovej. Kandidáti tak čelili ozajstným otázkam aj pripomienkam, nebolo to divadlo, ale skutočné vypočúvanie...

diskusia     

 

Váš účet