Predostreli ste nam citovo ladeny obraz matky, ktorej sa na jednu sekundu zjavil obraz, ze jej syn by mohol byt homosexual. Ach ake pateticke. Ako vzdy, ked sa snazime citovo ponat veci o ktorych nemame dunstu. Pan Daniska, ja Vam viem lepsie povedat, ako sa citi matka, ktora nie ze len rozmysla, ci by jej syn mohol byt homosexual, ja Vam viem povedat ako sa citi matka, ktora sa dozvie, ze jej syn je homosexual. A ked sa tak navyse stane pred vyse stvrtstorocim v hlbokej totalite a o nejaky cas na to sa dozvie, ze aj jej druhy syn je homosexual... Viete pan Daniska, co moju matku ako prve napadlo, ked sa to dozvedela, ked prekonala prve popretie, ked sa ako hlboko veriaca zena pomaly zacala so situaciou vyrovnavat? Povedala si: Preboha co na to povedia ludia? Ved oni budu tym mojim chlapcom ublizovat, ved oni budu ukazovat prstom aj na nas ich rodicov. Mama dnes chodi do kostola pravidelne. Chodi tam s jednou zasadnou filozofiou. Nechodi tam ani za panom fararom a jeho nazormi, nechodi tam ani za ludmi. Chodi tam porozpravat sa s Bohom. Ona si s nim rozumie tak ako si to vie malokto predstavit. Uz davno netrpi nasou homosexualitou, jedina vec, ktora jej trochu vadi, je chronicky nedostatok vnuceniec. Ma len jedno jedine od starsieho brata. Od nas dvoch – dvojicok sa vnuceniec nedocka. Coho sa vsak docka urcite, je starostlivost, ktora bude mozno este lepsia prave tym, ze ako ja, tak aj brat sme volnejsi a casovo disponovanejsi...ona si ju zasluzi, velmi. Pan Daniska pri svojom vypocte preco si vacsina populacie nemysli, ze sa jedna len o rozdiel podobny rozdielu medzi lavorukostou a pravorukostou, Vam unikla jedna dolezita vec. Tu imaginarnu matku predstava, ze by jej syn mohol byt homosexual zrejme naozaj pichne pri srdci. Skutocna pricina vsak tkvie niekde inde, ako v srdci matky. Pricina tkvie prave v tom, ze si mozno (ak aj nie vacsina) tak stale mnohi myslia, ze homosexualita nie je len normalny variant sexualneho zamerania. Napriek vsetkemu, co sa za poslednych 25 rokov udialo. A viete, pan Daniska, ze mnohi ludia ako ja maju dnes uz v tom, ako ziju dost ciste svedomie, dost vela sme toho o sebe povedali a ukazali vsetkym tym ‚normalnym‘, ze mnohi z nas sme v pohode a nechceme nic zle, ani nic navyse, co by nam nepatrilo. Robili sme to rozdnymi sposobmi, od rozpravania zivotnych pribehov, diskutovanie slusne i menej slusne pod clankami, otvorenim sa ludom na pracoviskach, ci susedom doma, samozrejme aj cez politicky ladene aktivity LGBT aktivistov. Ak vsak mnohi to klopanie na dvere umyselne prepocuju, aby tie dvere otvorit nemuseli, pripadne napisu clanok o matke, ktoru predstava homosexualneho syna pichne v srdci, mozno bude nakoniec lepsie, aby ti, ktori maju svoje Vyssie dovody k hluchote, aby hluchými aj nadalej ostali. Vsetko dobre.
Vazeny pan Daniska.
Pan Daniska, ja Vam viem lepsie povedat, ako sa citi matka, ktora nie ze len rozmysla, ci by jej syn mohol byt homosexual, ja Vam viem povedat ako sa citi matka, ktora sa dozvie, ze jej syn je homosexual. A ked sa tak navyse stane pred vyse stvrtstorocim v hlbokej totalite a o nejaky cas na to sa dozvie, ze aj jej druhy syn je homosexual...
Viete pan Daniska, co moju matku ako prve napadlo, ked sa to dozvedela, ked prekonala prve popretie, ked sa ako hlboko veriaca zena pomaly zacala so situaciou vyrovnavat? Povedala si: Preboha co na to povedia ludia? Ved oni budu tym mojim chlapcom ublizovat, ved oni budu ukazovat prstom aj na nas ich rodicov.
Mama dnes chodi do kostola pravidelne. Chodi tam s jednou zasadnou filozofiou. Nechodi tam ani za panom fararom a jeho nazormi, nechodi tam ani za ludmi. Chodi tam porozpravat sa s Bohom. Ona si s nim rozumie tak ako si to vie malokto predstavit. Uz davno netrpi nasou homosexualitou, jedina vec, ktora jej trochu vadi, je chronicky nedostatok vnuceniec. Ma len jedno jedine od starsieho brata. Od nas dvoch – dvojicok sa vnuceniec nedocka. Coho sa vsak docka urcite, je starostlivost, ktora bude mozno este lepsia prave tym, ze ako ja, tak aj brat sme volnejsi a casovo disponovanejsi...ona si ju zasluzi, velmi.
Pan Daniska pri svojom vypocte preco si vacsina populacie nemysli, ze sa jedna len o rozdiel podobny rozdielu medzi lavorukostou a pravorukostou, Vam unikla jedna dolezita vec. Tu imaginarnu matku predstava, ze by jej syn mohol byt homosexual zrejme naozaj pichne pri srdci. Skutocna pricina vsak tkvie niekde inde, ako v srdci matky. Pricina tkvie prave v tom, ze si mozno (ak aj nie vacsina) tak stale mnohi myslia, ze homosexualita nie je len normalny variant sexualneho zamerania. Napriek vsetkemu, co sa za poslednych 25 rokov udialo. A viete, pan Daniska, ze mnohi ludia ako ja maju dnes uz v tom, ako ziju dost ciste svedomie, dost vela sme toho o sebe povedali a ukazali vsetkym tym ‚normalnym‘, ze mnohi z nas sme v pohode a nechceme nic zle, ani nic navyse, co by nam nepatrilo. Robili sme to rozdnymi sposobmi, od rozpravania zivotnych pribehov, diskutovanie slusne i menej slusne pod clankami, otvorenim sa ludom na pracoviskach, ci susedom doma, samozrejme aj cez politicky ladene aktivity LGBT aktivistov.
Ak vsak mnohi to klopanie na dvere umyselne prepocuju, aby tie dvere otvorit nemuseli, pripadne napisu clanok o matke, ktoru predstava homosexualneho syna pichne v srdci, mozno bude nakoniec lepsie, aby ti, ktori maju svoje Vyssie dovody k hluchote, aby hluchými aj nadalej ostali. Vsetko dobre.
Daniska to podla mna vystihol trefne.